Volos patrí k tým gréckym mestám, ktoré majú úplne vlastnú atmosféru.
Na jednej strane more a dlhé nábrežie plné kaviarní a tsipouradík, na druhej strane hora Pílio, opradená gréckou mytológiou a spojená s príbehmi kentaurov.
A práve táto kombinácia robí z Volosu miesto, kde sa dá dopoludnia sedieť pri mori s pohárikom tsipura a popoludní sa ocitnúť v horskej dedinke medzi platanmi.
Volos leží v Tesálii pri Pagasitickom zálive a je jedným z významných prístavných miest stredného Grécka.
Mesto, ktoré žije pri mori
Najväčším lákadlom Volosu nie sú monumentálne pamiatky, ale samotná atmosféra mesta.
Dlhé nábrežie je ideálne na prechádzku, posedávanie pri káve alebo večerné tsipuro. Mesto je živé počas celého roka a vďaka univerzite má výrazne mladšiu energiu než mnohé iné grécke mestá podobnej veľkosti.
Prístav je zároveň východiskovým bodom na Severné Sporady – najmä ostrovy Skiathos, Skopelos a Alonnisos.
Tsipouradika – symbol Volosu
Ak je niečo s Volosom nerozlučne spojené, sú to τσιπουράδικα – tsipouradika.
Ide o malé podniky špecializované na tsipuro, ku ktorému sa tradične podávajú rôzne mezedes – malé taniere s jedlom.
A práve vo Volose má tento zvyk zvláštnu kultúru.
Objednáte si tsipuro a spolu s ním postupne prichádzajú morské plody, ryby, olivy, syry či ďalšie drobné jedlá. Čím viac objednávok, tým zaujímavejšie mezedes sa môžu objaviť na stole.
Tsipuro sa vo Volose bežne pije s anízom aj bez anízu, podľa chuti.
A presne tu vzniká ten typický grécky obed, pri ktorom človek pôvodne plánuje zostať hodinu a po troch hodinách stále sedí pri stole. 😄
Pílio – hora kentaurov
Nad Volosom sa dvíha Pílio – Πήλιο, miesto úzko spojené s gréckou mytológiou.
Podľa starovekých príbehov bola hora domovom kentaurov, bytostí s telom koňa a hornou časťou tela človeka.
Najznámejším z nich bol Cheirón – Χείρων, ktorý sa od ostatných kentaurov výrazne odlišoval. Bol považovaný za múdreho učiteľa a liečiteľa a podľa mýtov vychovával viacerých hrdinov, medzi nimi Achilla a Asklépia.
S Píliom sa spája aj príbeh svadby Pélea a morskej bohyne Thetis, rodičov Achilla.
Práve na ich svadbe podľa mýtu vznikol spor o zlaté jablko medzi Hérou, Aténou a Afroditou, ktorý neskôr viedol k Paridovmu súdu a napokon k udalostiam spojeným s Trójskou vojnou.
Takže označenie „hora kentaurov“ nie je iba turistický slogan. Pílio má v gréckej mytológii skutočne významné miesto.
Pílio v zime aj v lete
Pílio je zaujímavé tým, že funguje počas celého roka.
V zime sa tu lyžuje, v lete sa zase schádza k moru.
Horské dedinky ako Makrinitsa, Portaria, Tsagarada či Milies majú kamenné domy, dláždené námestia, pramene a obrovské platany.
A potom stačí zísť z hôr smerom k Egejskému moru a objavia sa pláže, ktoré pôsobia úplne inak než pokojnejšie pobrežie Pagasitického zálivu.
Pláže Pília
Medzi najznámejšie patria Mylopotamos, Fakistra, Chorefto či Agios Ioannis.
Niektoré sú piesočnaté, iné kamienkové, ale typické sú najmä vysoké zelené svahy, ktoré prudko klesajú do modrého mora.
Práve tento kontrast zelene a vody robí Pílio vizuálne takým výnimočným.
Anavros a okolie Volosu
Ak sa nechce človeku cestovať ďaleko, aj samotný Volos má miesta vhodné na oddych pri mori.
Jedným z nich je Anavros, pobrežná časť neďaleko centra s promenádou, zeleňou a plážou.
Je to dobrý príklad toho, ako blízko má Volos k moru – netreba z mesta utekať desiatky kilometrov, aby sa človek dostal k vode.
Odtiaľto aj na Sporady
Volos je zároveň veľmi praktickým východiskovým bodom pre cestu na Skiathos, Skopelos a Alonnisos.
Z prístavu premávajú trajekty a rýchlolode, takže sa dá mesto pokojne spojiť aj s pobytom na niektorom zo Sporád.
A práve to robí Volos zaujímavým aj pre človeka, ktorý nechce stráviť celú dovolenku na jednom mieste.
Mesto medzi morom a horami
Volos podľa mňa nie je mesto, do ktorého sa chodí za jednou ikonickou pamiatkou.
Jeho sila je práve v kombinácii všetkého okolo.
More. Pílio. Tsipuro. Mezedes. Prístav. Horské dedinky. Pláže.
A možno práve preto má Volos takú zvláštnu schopnosť pôsobiť úplne grécky a zároveň trochu inak než ostatné grécke mestá.