Žiarivý smaragd obklopený modrou náručou Iónskeho mora. Presne tak si pamätám Kefaloniu.
Ostrov plný zelene, dramatických útesov, jaskýň, malých prístavných dediniek a mora, ktoré dokáže meniť farbu od tyrkysovej až po sýtu modrú. Kefalonia patrí k miestam, ktoré som si zamilovala hneď pri prvej návšteve.
Je najväčším ostrovom Iónskeho mora a jedným zo siedmich hlavných Iónskych ostrovov. Leží neďaleko Ithaky, Zakynthosu a Lefkady a jej hlavným mestom je Argostoli.
Kefalonia však nie je ostrov, ktorý by sa dal charakterizovať jedným miestom. Každá jeho časť pôsobí trochu inak – od rušnejšieho okolia hlavného mesta až po pokojný sever s malými prístavmi a dedinkami ukrytými medzi zeleňou.
Pláže pri Argostoli
Neďaleko hlavného mesta Argostoli leží turistická oblasť Lassi, známa najmä svojimi plážami.
Medzi najobľúbenejšie patria Makris Gialos a Platis Gialos, s jemným pieskom a čistou vodou. Práve v tejto oblasti sa nachádza aj pláž Costa Costa, ktorú som počas návštevy Kefalonie navštívila.
Myrtos
Ak existuje miesto, ktoré sa stalo takmer symbolom Kefalonie, je to Myrtos.
Pláž leží v dramatickom zálive pod vysokými svahmi a už pohľad z cesty nad ňou patrí k tým, na ktoré sa nezabúda.
Biele kamienky, svetlé pobrežie a intenzívne modré more vytvárajú kontrast, vďaka ktorému patrí Myrtos medzi najfotografovanejšie miesta ostrova.
A hoci fotografie vyzerajú pôsobivo, práve pri Myrtose platí, že skutočnosť dokáže byť ešte výraznejšia.
Assos
Severne od Myrtosu leží Assos, malá prímorská dedinka zasadená do zelene.
Farebné domy, pokojná zátoka a malé taverny pri vode jej dávajú úplne inú atmosféru než väčšie letoviská ostrova.
Nad dedinkou sa rozprestiera benátska pevnosť, ktorej história siaha do obdobia benátskej nadvlády nad ostrovom. Dnes sa k nej dá vyjsť pešo a odmenou sú výhľady na Assos aj okolité pobrežie.
Assos je jedno z tých miest, kde človek nepotrebuje žiadny veľký program. Stačí sa prejsť, sadnúť si pri mori a zostať.
Fiskardo
Ešte ďalej na severe sa nachádza Fiskardo, jedna z najznámejších dediniek Kefalonie.
Malý prístav obklopujú farebné domy, taverny a kaviarne a na vode kotvia rybárske člny aj jachty.
Fiskardo patrilo medzi miesta, ktoré boli pri ničivom zemetrasení v roku 1953 poškodené menej než väčšina ostrova, a preto si zachovalo veľkú časť svojej staršej architektúry.
Z prístavu sa dá loďou dostať aj na Lefkadu. Spojenie medzi Fiskardom a Vasiliki trvá približne hodinu.
Kefalonia a Mandolína kapitána Corelliho
Kefalonia sa dostala do povedomia mnohých ľudí aj vďaka filmu Mandolína kapitána Corelliho z roku 2001 s Nicolasom Cageom a Penélope Cruz.
Film sa nakrúcal priamo na ostrove – medzi miestami nakrúcania bolo napríklad Sami či pláž Chorgota.
Príbeh sa odohráva počas druhej svetovej vojny, keď Kefaloniu okupovali talianske jednotky. V jeho centre stojí vzťah medzi talianskym kapitánom Antoniom Corellim a Grékyňou Pelagiou.
Je však dobré mať na pamäti, že ide o románový a filmový príbeh zasadený do skutočného historického prostredia, nie o dokumentárne spracovanie udalostí.
Ostrov, na ktorý sa nezabúda
Na Kefalonii ma neoslovilo iba jedno miesto.
Bol to kontrast medzi zelenými horami a modrým morom, výhľady z ciest vysoko nad pobrežím, malé dedinky, prístavy aj chvíle, keď človek zíde z hlavnej cesty a zrazu sa pred ním objaví ďalšia zátoka.
Kefalonia pre mňa zostáva jedným z tých gréckych ostrovov, na ktoré by som sa bez váhania vrátila.
A asi práve preto mi k nej dodnes najviac sedí prvá veta tohto článku:
Žiarivý smaragd v modrej náruči Iónskeho mora.