Grécka vojenská chunta (gr. χούντα) bol grécky režim, vytvorený skupinou vojenských dôstojníkov, ktorá 21. apríla 1967 vykonala vojenský prevrat a zosadila legitímne zvolenú vládu. V Grécku tak bola nastolená pravicová vojenská diktatúra (vojenská chunta). Hlavnými postavami prevratu boli Georgios Papadopulos, Stylianos Pattakos a Nikolaos Makarezos, ktorí mali plukovnícku hodnosť.

Po štátnom prevrate chunta rozpustila všetky existujúce politické strany a začala väzniť svojich nepriateľov a oponentov, predovšetkým z radov liberálov a komunistov, z ktorých značná časť bola odvlečená do koncentračného tábora na ostrove Jaros (Γυάρος). V decembri 1967 sa pokúsil kráľ Konštantín II. o zvrhnutie vojenskej chunty, ale pokus bol neúspešný, čo znamenalo jeho vynútenú abdikáciu.

V marci 1968 sa sám Papadopoulos vyhlásil za regenta a v lete toho istého roku vyhlásil Grécko za republiku, ktorej sa stal prezidentom. Kvôli forme vlády a predovšetkým pre porušovanie ľudských práv sa Grécko postupne ocitalo v medzinárodnej izolácii. S tým súvisela zhoršená hospodárska situácia krajiny, ktorá vyvolala výbuchy protivládnych študentských demonštrácií v decembri 1973, ktoré mali za následok odstúpenie Papadopoula z pozície prezidenta.

 

 

 

 

V utorok 14. novembra 1973 sa študenti Polytechnia rozhodli nezúčastniť sa vyučovania a začali demonštrovať proti brutálnemu vojenskému režimu.

Študenti, ktorí si hovorili „Slobodní obkľúčení“, sa zavreli vo vnútri budovy školy na ulici Patision a spustili prevádzku nezávislej rozhlasovej stanice Polytechnia. Vysielač zostrojil Georgios Kyrlakis v priebehu niekoľkých hodín v laboratóriách elektrotechnickej fakulty. Ich historická správa bola: „Tu je Polytechnio! „Ľudia Grécka, Polytechnio je nositeľom nášho boja, vášho boja, nášho spoločného boja proti diktatúre a za demokraciu.“

 

 

Budova a nádvorie Polytechnickej univerzity sa zapĺňajú študentmi a vonku desiatkami tisíc ľuďmi a študentmi, ktorí prichádzajú priamo z ich škôl a prinášajú slobodným a demonštrujúcim študentom stále viac potravín, liekov a pod.

Je zriadený nový vysielač, ktorý je teraz počuť po celej Attike. Pýcha a dojatie sprevádza všetkých Grékov, ktorí to počúvajú:
„Tu Polytechnio! Tu Polytechnio! Rozhlasová stanica slobodných bojujúcich študentov, slobodných bojujúcich Grékov k vám hovorí. Dole s chuntou, dole s Papadopoulosom, von Američania, dole s fašizmom, chunta spadne z ľudí… Ľudia, vyjdite do ulíc, príďte nás podporiť, aby ste videli vašu slobodu…“

V Thessalonikách a Patre študenti okupujú univerzitné budovy. Farmári z Megary vyrážajú do Atén. Postupne povstali a demonštrujú ostatné oblasti. Celé Grécko podporuje bojujúcich študentov.

 

 

Viac ako 150 000 ľudí je zhromaždených okolo Polytechnickej univerzity a kričia spolu so študentami: „Dole s chuntou, chunta spadne z ľudí.“

19:30 hod. Diktátor dáva rozkaz zasiahnuť ako prvý dav ľudí nachádzajúcich sa okolo Polytechnia. Slzy a neutíchajúci plač robia atmosféru neznesiteľnou. Ľudia zapaľujú ohne. Guľky z pištolí lietajú všetkými smermi a prví mŕtvi padajú vonku pred univerzitou aj vnútri okolo budovy. Ľudia stavajú zátarasy, neustupujú, bojujú neozbrojení a zostávajú na svojich miestach.

O 12. hodine v noci vchádza armáda a tanky do Atén a obsadzujú príslušné pozície.

 

O 2:00 ráno sa tanky približujú k Polytechnickej univerzite.

„Vojaci, sme neozbrojení, sme bratia, nebite nás, poďte s nami,“ kričia študenti a rozhlasová stanica odsudzuje nespravodlivý čin diktátora.

O 3:00 ráno tank prerazí železnú bránu Polytechnickej univerzity, hoci na zábradlí sú študenti. Všetko navôkol padá. Na nádvorie vchádza armáda a polícia. Študenti sa snažia ujsť, ale ich snaha je márna a sú brutálne napadnutí. Mnohí vojaci chránia a pomáhajú študentom ujsť, no prenasledujú ich janičiari. Mnohí sú zatknutí a odvedení do ESA, kde sú napadnutí a trpia. Pouličné bitky pokračujú okolo Polytechnia až do rána.

O 11:00 ráno je obnovené stanné právo. Polytechnio bolo začiatkom ich konca. Povstanie ľudu a národný zločin zvrhlo diktatúru a sloboda a demokracia sa vrátila.