17.november sa nezapísal len do dejín Slovenska, ale aj Grécka.
Grécko sa v rokoch 1967 – 1974 nachádzalo pod vojenskou diktatúrou, známou ako chunta plukovníkov. Jedným z najsilnejších prejavov odporu proti režimu sa v novembri 1973 stalo povstanie študentov Aténskej polytechniky.
To, čo sa začalo ako študentský protest, sa v priebehu niekoľkých dní zmenilo na masovú protivládnu demonštráciu. V noci zo 16. na 17. novembra zasiahla armáda a približne o tretej hodine ráno tank prerazil hlavnú bránu Polytechniky. Povstanie bolo násilne potlačené, no stalo sa jedným z najvýraznejších symbolov odporu proti gréckej vojenskej diktatúre.
Grécka vojenská chunta
Vojenská diktatúra sa v Grécku začala 21. apríla 1967, keď skupina dôstojníkov uskutočnila štátny prevrat a prevzala kontrolu nad krajinou. Medzi hlavné postavy prevratu patrili Georgios Papadopoulos, Stylianos Pattakos a Nikolaos Makarezos.
Režim obmedzil politické a občianske slobody, zakázal alebo výrazne obmedzil činnosť politických strán a prenasledoval svojich odporcov. Tisíce ľudí boli zatknuté, väznené, posielané do vyhnanstva alebo vystavené mučeniu. Jedným z miest internácie politických odporcov bol aj ostrov Gyaros (Γυάρος).
V nasledujúcich rokoch narastal odpor proti diktatúre aj medzi študentmi. Režim zasahoval do fungovania univerzít a študentských organizácií a študentov, ktorí sa mu otvorene stavali na odpor, postihoval napríklad povinným odvodom do armády.
Významným predvojom udalostí na Polytechnike boli protesty študentov právnickej fakulty v Aténach vo februári a marci 1973. Na jeseň toho istého roku už bola nespokojnosť s režimom výrazná a 14. novembra sa jej centrom stala Národná technická univerzita v Aténach – Εθνικό Μετσόβιο Πολυτεχνείο.
Polytechnické povstanie 14. – 17. november 1973
14. november 1973
V stredu 14. novembra 1973 sa študenti Polytechniky rozhodli bojkotovať vyučovanie a začali protestovať proti vojenskému režimu.
Po študentských zhromaždeniach padlo rozhodnutie obsadiť areál univerzity na ulici Patision. K študentom Polytechniky sa postupne pridávali študenti ďalších vysokých škôl a protest začal priťahovať aj obyvateľov Atén.
V areáli vznikla koordinačná komisia a študenti začali organizovať chod obsadenej univerzity. Z pôvodne študentského protestu sa postupne stávala širšia protivládna mobilizácia.
15. november 1973
Počet ľudí v okolí Polytechniky rástol. Do protestov sa zapájali ďalší študenti aj obyvatelia mesta a podobné mobilizácie sa rozvíjali aj mimo Atén – napríklad v Solúne a Patrase.
Jedným z najdôležitejších nástrojov povstania sa stal študentský rozhlas. Vysielač zostrojili študenti v laboratóriách elektrotechnickej fakulty a jeho vysielanie sa začalo 15. novembra večer. Prostredníctvom neho sa správy o dianí na Polytechnike dostávali ďaleko za múry univerzity.
Z rozhlasu zaznievala výzva, ktorá sa neskôr stala neoddeliteľnou súčasťou historickej pamäti na povstanie:
„Εδώ Πολυτεχνείο! Εδώ Πολυτεχνείο!“
„Tu Polytechnika! Tu Polytechnika!“
Študenti vyzývali Grékov, aby ich podporili v odpore proti diktatúre. Okolo Polytechniky sa zhromažďovali tisíce ľudí a protest už dávno nebol iba záležitosťou študentov.
16. november 1973
V piatok 16. novembra povstanie dosiahlo svoj vrchol. V okolí Polytechniky sa nachádzali tisíce demonštrantov a proti režimu protestovali študenti, pracujúci aj ďalší obyvatelia Atén.
Situácia sa počas večera dramaticky vyostrila. Polícia začala proti demonštrantom zasahovať a v okolí Polytechniky došlo k násilným stretom. Padli výstrely a boli hlásení mŕtvi aj zranení.
Keď polícia nedokázala dostať situáciu pod kontrolu, režim rozhodol o nasadení armády. Do Atén boli vyslané vojenské jednotky a tanky, ktoré postupne zaujali pozície v okolí Polytechniky.
17. november 1973
V skorých ranných hodinách 17. novembra už Polytechniku obkľučovali vojenské a policajné jednotky.
Študentský rozhlas naďalej vysielal a ľudia vnútri univerzity sa pokúšali rokovať o možnosti bezpečne opustiť areál.
Krátko pred treťou hodinou ráno sa pred hlavnou bránou Polytechniky nachádzal tank. Študenti z areálu volali na vojakov, že sú neozbrojení, a vyzývali ich, aby proti nim nepoužili násilie.
Približne o 3:00 ráno dostala armáda rozkaz zasiahnuť.
Tank sa pohol smerom k hlavnej bráne a prerazil ju. Ľudia nachádzajúci sa v jej bezprostrednej blízkosti boli zranení. Následne do areálu vstúpili vojenské a policajné jednotky a začala sa jeho násilná evakuácia.
Násilie však neprebiehalo iba vo vnútri Polytechniky. K streľbe, zatýkaniu a útokom dochádzalo aj v okolitých uliciach. Neskoršie vyšetrovania zdokumentovali obete medzi študentmi, mladými ľuďmi aj ďalšími civilistami. Pri súdnom procese týkajúcom sa udalostí na Polytechnike bolo zdokumentovaných 24 úmrtí.
Povstanie bolo potlačené.
Diktatúra však 17. novembra 1973 nepadla.
O niekoľko dní neskôr bol Georgios Papadopoulos odstránený pri vnútornom prevrate, po ktorom získal rozhodujúci vplyv Dimitrios Ioannidis a režim ešte pritvrdil.
K definitívnemu pádu vojenskej diktatúry a návratu demokracie došlo až v júli 1974, po udalostiach na Cypre.
Povstanie na Polytechnike sa napriek svojmu násilnému potlačeniu stalo symbolom odporu proti diktatúre a dodnes patrí k najvýznamnejším udalostiam moderných gréckych dejín.