Veľkonočné sviatky v Grécku

egg-Feast-Greek-Easter27

V pravoslávnej cirkvi sa Veľká noc nazýva  Pascha (gr. Πάσχα) a je najväčším sviatkom cirkevného roka.

Pasche predchádza tzv. Veľký týždeň, v gréčtine Megáli evdomáda (gr. Μεγάλη εβδομάδα). V tomto týždni pravoslávni veriaci držia pôst. V ortodoxnej cirkvi sa v období pôstu nekonzumujú žiadne potraviny živočíšneho pôvodu (mäso, vajcia, mlieko, syry, niektoré druhy rýb). Niektorí veriaci držia pôst celých 40 dní až do Veľkej noci. Celé toto obdobie sa nazýva sarakosti (gr. σαρακοστή), ktoré sa začína takzvaným „čistým pondelkom“ – kathari deftera (gr. Καθαρή Δευτέρα).

Grécke veľkonočné sviatky, podobne ako slovenské, sú pohyblivým sviatkom a každý rok sa konajú v inom období. Tento rok pripadli ortodoxné veľkonočné sviatky na rovnaké obdobie ako katolícke.





Zelený štvrtok 

Veľkonočné prípravy začínajú Zeleným štvrtkom (gr. Μεγάλη Πέμπτη [Megáli Pémpti]), kedy sa pečie tradičné tsoureki (gr. τσουρέκι [cureki]), ktoré je podobné slovenskej vianočke. V tento deň je zvykom farbiť varené vajíčka červenou farbou, ktorá je farbou života, znovuzrodenia a reprezentuje Kristovu krv.

Od dávnych čias sú vajcia symbolom obnovy života a posolstvom červených vajíčok je víťazstvo nad smrťou. V časoch minulých sa vajíčka v Grécku farbili len červenou farbou, v súčastnosti sa farbia a zdobia rôznymi farbami a dekoráciami.

Na Zelený štvrtok večer sa v kostole koná svätá liturgia a symbolické ukrižovanie Ježiša Krista.

Obr. 1, 2. Tsoureki a červené vajíčka

pasxa_suntages695  πασχαλινά-τσουρέκια

Veľký piatok

Veľký piatok alebo Megáli Paraskeví (gr. Μεγάλη Παρασκευή) je dňom pracovného voľna a veľkého smútku pre celé kresťanstvo. V minulosti boli v tento deň zatvorené nielen všetky obchody, ale aj taverny a kaviarne; nikde nehrala hudba.

V tento deň sa pripravuje a ozdobuje jarnými kvetmi epitafios (gr. επιτάφιος), symbolický hrob Ježiša Krista. Po vyzdobení epitáfia a uložení Krista do tohto symbolického hrobu prichádzajú pravoslávni veriaci do kostola vzdať úctu Kristovi a prechádzajú popod epitáfio. Je to akýsi symbol milosti a šťastia. Nasledovne je epitafios vynesený von z kostola a sprevádzaný veriacimi, ktorí držia v rukách horiace sviece a nasledovne sa vráti sprievod späť do kostola. Po skončení liturgie požehná pravoslávny kňaz (gr. παπάς [papás]) všetkým veriacim.

Obr. 1, 2. Epitáfios, symbolický hrob Ježiša Krista

images-stories-products-53512d082911b_picture_999(5109)

panagia-mpentevi-epitafios

Biela sobota

Megálo Sávvato (gr. Μεγάλο Σάββατο), deň vzkriesenia Ježiša Krista – anástasi (gr. Ανάσταση). Na Bielu sobotu je večný plameň (gr. Άγιο Φως [ájio fos] privezený z Jeruzalema do Grécka a je distribuovaný čakajúcim kňazom, ktorí ho následne prinesú do miestnych kostolov.

Oslava vzkriesenia začína večernou liturgiou. Krátko pred polnocou všetky svetlá v kostole zhasnú. S príchodom polnoci kňaz zvolá Christós Anésti (Kristus vstal z mŕtvych) a odovzdáva plameň, svetlo zmŕtvychvstania ostatním kňazom a veriacim, oheň postupuje od človeka k človeku. Kostol a nádvorie kostola sú postupne osvetlené plameňom horiacich sviečok, takzvaných lambád. Deti dostávajú lambády od svojich krstných rodičov, sú rôzne ozdobené a zvyčajne sú bielej farby alebo z prírodného vosku.

Nočný vzduch je naplnený spevom „Christós Anésti“, kostolné zvony zvonia, v diaľke vidieť ohňostroj a ľudia si navzájom odovzdávajú priania. Na prianie „Christós Anésti – Kristus vstal z mŕtvych“ druhý odpovie „Alithós Anésti – skutočne vstal z mŕtvych“.

Zvykom je priniesť si večný plameň domov a na ráme nad dverami urobiť dymom z plameňa znamenie kríža. Dym v tvare kríža symbolizuje svetlo vzkriesenia, ktoré požehnalo domov a je takto ponechaný celý rok.

Pohľad na presúvajúci sa dav ľudí držiacich v rukách horiace sviečky je v ten večer naozaj krásny.

18146641_13906944.limghandler

easter-holy-light      kos_pasxa

Po príchode domov sa rodina zhromaždí okolo veľkonočného stola a podáva sa tradičné jedlo; výborná polievka z jahňacích pečienok, tzv. majírica (gr. μαγείριτσα), tsoureki a červené vajíčka. Skôr než sa vajcia skonzumujú nasleduje tradičný zvyk – tsougrisma, kedy jeden drží vajíčko a povie „Christós Anésti“, druhý člen rodiny tiež drží vajíčko a odpovie „Alithós Anésti“ a navzájom ťuknú vajíčkom jeden druhému. Ten komu sa vajíčko nerozbije, pokračuje ďalej až sa vystriedajú všetci členovia rodiny. Vyhráva ten, ktorému zostane vajíčko celé a bude mať šťastie po celý rok.

Je to tradičná hra, ktorá teší deti, ale aj dospelých. Vajcia sú často pripravené vo veľkom množstve, pretože hra pokračuje zvyčajne aj na druhý deň s ostatnými členmi rodiny alebo priateľmi.

Obr. Tsougrisma

avga

Obr. 1, 2. Polievka majíritsa a tsoureki

mageiritsavgo    pasxalina-tsourekia-koulourakia-breite-kalutera-stin-poli

Veľkonočná nedeľa – Pascha

Na Veľkonočnú nedeľu skoro ráno sa chystajú rošty a ražne na grilovanie. Hlavným lákadlom dňa je celé grilované jahňa alebo kozľa a typické grécke kokoretsi (na ražni napichnuté jahňacie pečienky, srdcia a slezina obmotané črevom). Servírujú sa tzatziky, rôzne čerstvé šaláty, kvalitné vínko a chutné ouzo alebo tsipouro. Ľudia sa veselia a tancujú.

Tak ako na Slovensku. tak aj v Grécku môžme vidieť rozličné veľkonočné zvyky podľa jednotlivých krajov a oblastí.

Obr. 1, 2. Kokoretsi

kokoretsi-570 fileskokoretsi_303094907

Obr. Grilované jahňa a kokoretsi

psino-arni-stin-souvla

V grécku je Veľkonočný pondelok úplne odlišný od toho slovenského. Kým na Slovensku sa oslavujú sviatky jari šibaním a oblievaním, v Grécku je tento deň dňom pokoja a oddychu a nespája sa so žiadnymi zvykmi.

Kontakt: info@greckyjazyk.sk




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *