Dvojkonsonanty (Διπλά γράμματα)
- písmená ξ (Ξ) a ψ (Ψ) sa nazývajú dvojkonsonanty («διπλά», „dvojité“), pretože každé jedno reprezentuje 2 hlásky
- ξ (Ξ) = κ + σ
- ψ (Ψ) = π + σ
- π.χ. (παραδείγματος χάριν) / napr.:
το ξίφος (ksífos) – meč, šabľa
ξανά (ksaná) – opäť, znova
το ψάρι (psári) – ryba
το ψαλίδι (psalídi) – nožnice
Digrafy (Δίψηφα)
- dve písmená spolu, ktoré predstavujú jednu hlásku sa nazývajú digrafy a rozdeľujú sa na samohláskové digrafy a spoluhláskové digrafy
- samohláskové digrafy (δίψηφα φωνήεντα):
αι (= ε) → κλαίω – plačem
ει (= ι) → εικόνα (η) – obraz, maľba, kresba, ikona, výjav
οι (= ι) → ποιητής (ο) – básnik
ου (= ου číta sa ako naše „u“) → μουστάκι (το) – fúzy
υι (= ι) → υιοθεσία (η) – adopcia
- spoluhláskové digrafy (δίψηφα σύμφωνα):
μπ (b) → μπουκάλι (το) – fľaša
ντ (d) → καντήλι (το) – sviečka
γκ (g) → αγκαλιά (η) – náruč, objatie
τσ (c) → κάλτσα (η) – ponožka
τζ (dz) → τζάκι (το) – krb
Dvojhlásky (Δίφθογγοι)
- αϊ (άι), αη, οϊ (όι), οη
- π.χ. κελαηδώ (štebotať), κοροϊδεύω (vysmievať sa), αϊτός (orol)
Kombinácie „αυ, ευ“ (Οι συνδυασμοί «αυ, ευ»)
- písmená «α» a «ε» v kombinácii s «υ» vytvárajú spojenie «αυ» a «ευ» a predstavujú buď av, ev alebo af, ef
- af, ef – ak nasleduje γκ, κ, ξ, π, σ, τα, φ, χ
- av, ev – ak nasleduje samohláska alebo β, γ, δ, λ, μ, ν, ρ
- prízvuk (dĺžeň) je vždy na «υ», π.χ. εύκολος (ľahký), αναπαύομαι (relaxovať)
Koncové «ν» (Τελικό ν)
- u členov τον, την, έναν a u záporu μην a δεν sa zachováva pred samohláskami a pred záverovými spoluhláskami, t.j. pred κ, π, τ, μπ, ντ, γκ, τσ, τζ, ξ, ψ, v ostatných prípadoch odpadá.
- vždy zostáva v akuzatíve osobného zámena mužského rodu τον, αυτόν, v genitíve plurálu των a u príslovky σαν
- π.χ. τον άνθρωπο, έναν καλό φίλο, των πατέρων, δεν έχω, δεν ξέρω, μην παίρνεις αυτό, ale: τη βλέπω, δε θέλω, μη βιάζεσαι
Kontakt: info@greckyjazyk.sk